Bolesť lakťa a epikondylitída (tenisový lakeť, golfový lakeť)
BOLESŤ LAKŤA A EPIKONDYLITÍDA
(TENISOVÝ A GOLFOVÝ LAKEŤ)
Bezbolestná rázová vlna ShockWave Dual Power od Winformu pomáha úspešne riešiť tento problém. Pre informácie kde môžete absolvovať terapiu bezbolestnou rázovou vlnou ShockWave Dual Power kliknite sem:
Čo je tenisový lakeť (epikondylitída)?
Epikondylitída (zápal svalových úponov), častokrát ľudovo nazývaný tenisový alebo golfový lakeť, je jednou z najčastejších ochorení lakťového kĺbu. Jedná sa zápalový proces, ktorý postihuje miesta napájania epikondylárnych svalov na epikondyl, kostený výstupok na spodnom vonkajšom konci ramennej kosti.
Epikondylárne svaly, vystierače predlaktia, sú tie, ktoré umožňujú zdvihnúť ruku, zápästie a prsty. Lakťový kĺb, ktorý môže byť postihnutý epikondylitídou, sa nachádza medzi ramennou (humerus) a vretennou kosťou (corpus radii) . Niekedy býva preto nazývaná ako radiálna epikondylitída humeru. Ďalšie názvy ako laterálna epikondylitída (tenisový lakeť) a mediálna epikondylitída (golfový lakeť) sú spojené so svalmi postihovanými zápalovým procesom.
Mnohí považujú epikondylitídu za čisto športové ochorenie, no v skutočnosti ide o poruchu týkajúcu sa aj ostatných subjektov, ktoré nemusia nevyhnutne vykonávať športové aktivity, no používajú opakovane lakťové šľachy z dôvodu vykonávania profesie (holič, tesár, pisár, elektrikár, maliar, vrhač, murár, klavírista, huslista, krajčír, atď.)
Epikondylitída sa považuje za syndróm funkčného preťaženia, teda ochorenia mäkkých tkanív kĺbov zapríčinené každodenným opakovaním tej istej činnosti (určitých pohybov) počas veľmi dlhého obdobia. Typickým príkladom je syndróm radiálneho tunela, syndróm karpálneho tunela alebo patelárna tendinitída (známa ako skokanské koleno). Epikondylitída nastupuje najčastejšie medzi 30. a 50. rokom života.
Klasifikácia:
Existuje mnoho spôsobov rozdelenia epikondylitídy podľa štádia. Jeden z najpožívanejších je ten, , ktorý súvisí s anatomicko – patologickými štádiami ochorenia. Na základe tohto delenia sa rozlišujú štyri fázy:
1. fáza: poškodenie ma podobu zápalu, nie sú prítomné žiadne histologicky zaujímavé zmeny. V tejto fáze pacient pociťuje bolesť počas vykonávania pomerne náročných aktivít, bolesť úplne zmizne v kľudnom stave a s protizápalovou liečbou.
2. fáza: dochádza k degenerácii a bolesť nastupuje aj pri málo náročných aktivitách, nie vždy zmizne v kľudnom stave, reakcia na protizápalovú liečbu nebýva vždy optimálna.
3. fáza: prítomná patologická degenerácia, bolesť je intenzívna, veľmi často zabraňuje vykonávaniu bežných pracovných a športových aktivít.
4. fáza: sú prítomné fibrotické oblasti a kalcifikácie (výrastky, vápenaté usadeniny). Konzervatívna liečba nemá žiadny účinok a vyžaduje značný terapeutický zásah.
Príčiny:
V priebehu rokov (ochorenie bolo po prvý krát popísané v roku 1873) vznikli viaceré hypotézy týkajúce sa etiopatogenézy epikondylitídy. Ani dnes nedošlo v tejto súvislosti k úplnej jednotnosti názorov.
Najvierohodnejšou hypotézou súčasnosti je hypotéza “mechanického typu“; predpokladá sa, že spúšťačom epikondylitídy je nadmerné namáhanie svalov poverených extenziou zápästia pri činnostiach, pri ktorých je nevyhnutné opakovať určité pohyby, čo následne z dlhodobého hľadiska spôsobuje vznik mikrotrhlín v šľachách. Tento klinický obraz sa zhoršuje fyziologickým starnutím šľachových tkanív, technickými chybami pri vykonávaní opakovaných pohybov a individuálnou predispozíciou pacienta.
Symptómy, prejavy:
Hlavným príznakom epikondylitídy býva bolesť v oblasti vonkajšieho lakťa, neraz vystreľujúca pozdĺž celého predlaktia. Bolesť sa zostruje pri napnutí (extenzii) a supinácii (vytočení ruky dlaňou dovnútra). Niekedy sa u pacienta trpiaceho epikondylitídou objaví pocit slabosti v ramene, a to aj pri jednoduchých pohyboch a minimálnom zaťažení. V počiatočnej fáze sa ochorenie často podceňuje, pretože pociťovaná bolesť býva naozaj veľmi mierna (pacient pociťuje miernu bolesť pri vykonávaní banálnych pohybov ako napr. stisnutie kľučky, podanie ruky). Toto podcenenie býva často príčinou budúcich problémov, či už z funkčného alebo rehabilitačného hľadiska. Platí pri tom, že čím viac sa tieto symptómy zhoršujú, tým viac sa predlžuje liečebná doba.
Diagnóza:
V prevažnej väčšine prípadov stačí na určenie diagnózy len fyzikálne vyšetrenie. Po anamnestetickom vyšetrení pokračuje odborník v palpácii postihnutého miesta, aby zistil pôvod bolesti. V niektorých ojedinelých prípadoch dochádza k miernemu lokálnemu opuchu. Následne musí pacient vykonať zopár pohybov slúžiacich na potvrdenie diagnózy ako napr. Cozenov test (pri vystieraní lakťa pociťuje pacient bolesť v oblasti zápästia a pri jeho ohýbaní pociťuje bolesť v prstoch), Maudsleyho test (pacient pri vystieraní lakťa pociťuje bolesť v prostredníku), Millsov manóver (pacient pociťuje bolesť pri silenej pronácii, a to pri ohýbaní zápästia a vystieraní lakťa) a Solvebornov test (pacient pociťuje bolesť pri zdvíhaní stoličky za operadlo, ruky sú v tejto polohe: lakeť je vystretý, pronácia predlaktia, dorziflexia zápästia).
Napriek tomu, že je pre stanovenie diagnózy epikondylitídy postačujúce fyzikálne vyšetrenie, lekár alebo terapeut väčšinou vyžaduje röntgenový snímok, aby zistil prítomnosť eventuálnych kalcifikácii a vylúčil kostrové zmeny na začiatku vretennej kosti.